Patrí obchodný podiel obom manželom?
Pokiaľ nie je dohodnuté inak, medzi manželmi vzniká sobášom tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo. Teda daná hnuteľná či nehnuteľná vec, alebo právo či iná majetková hodnota patrí obom manželom naraz. Niektoré veci však do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) nepatria. Ide napríklad o veci získané dedičstvom, darovaním, alebo veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Otázne je, či obchodný podiel „napísaný“ na jedného z manželov patrí, alebo nepatrí do BSM.
V judikatúre súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na túto otázku [1].
Napríklad v rozhodnutí Najvyššieho súdu z 31. marca 2006 sa uvádza, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadava. Teda obchodný podiel podľa tohto rozhodnutia patrí obom manželom. [2]
Naopak, podľa rozsudku toho istého súdu nie je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. [3]
Aj vzhľadom na tieto rozdielne rozhodnutia zastávame právny názor, že obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch, hodnota ktorého patrí do BSM v prípade, ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne podiel ako spoločník v spoločnosti z prostriedkov, ktoré patria do BSM (napr. spoločné peniaze).
Sme toho názoru, že obchodný podiel bude patriť len jednému z manželov a nebude patriť do BSM len v tom v prípade, ak obchodný podiel bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov.
Hodnota obchodného podielu patriaceho do BSM sa preto pri vysporiadaní BSM započítava do hodnoty spoločného majetku, a druhému manželovi teda prislúcha nárok na vyplatenie zodpovedajúcej protihodnoty. Napriek tomu, že pri ocenení obchodného podielu sa vychádza z jeho stavu (ktorý je určený jeho kvantitou a kvalitou v danom čase) v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jeho hodnota sa určí z cenových relácií platných v dobe vysporiadania. Zastávame názor, že hodnota obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je prevoditeľný, by mala byť stanovená ako cena obvyklá (trhová alebo všeobecná).
Taktiež všetky príjmy plynúce z obchodného podielu za trvania BSM budú jedným zo zdrojov BSM.
Ak účasť manžela – spoločníka v spoločnosti zanikne za jej trvania a obchodný podiel patril do BSM, do bezpodielového spoluvlastníctva vstupuje vyplatený vyrovnávací podiel. To isté platí aj pri prevode obchodného podielu patriacemu do BSM, kde vyplatená odplata za obchodný podiel manžela – bývalého spoločníka ostáva v BSM.
_________________________
1. Uznesenie US sp. zn. III. US 399/2015 zo dňa 18.8.2015
2. Rozhodnutie NS SR sp.zn 2Cdo 168/2005 zo dňa 31.3.2006
3. Rozhodnutie NS SR sp.zn. 6 Obdo 30/09 zo dňa 26.11.2009