Novela Zákonníka práce upravuje dovolenky, organizáciu pracovného času aj prekážky v práci.
1. Home office, pracovný čas a dovolenka
Doteraz Zákonník práce umožňoval výkon práce z domu len po prechádzajúcej vzájomnej dohode zamestnávateľa so zamestnancom, po novom sa má ustanoviť možnosť výkonu práce z domácnosti zamestnanca, ak to povaha práce umožňuje.
Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení:
a) zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
b) zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
2. Pracovný čas
Kým doteraz bol zamestnávateľ povinný oznámiť rozvrhnutie pracovného čau najmenej týždeň vopred, po novom je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť rozvrhnutie pracovného času najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, s platnosťou najmenej na týždeň.
3. Prekážky v práci
Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy, celú túto sumu vyplatí zamestnávateľovi štát. V plate budú preplatené všetky položky vrátane daní a odvodov. Najvyššia výška príspevku na jedného zamestnanca je 1100 EUR. Maximálna celková výška príspevku pre jedného žiadateľa je 800 tis. eur na obdobie realizácie projektu.
Ak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu zamestnávateľ nemôže pracovníkovi prideľovať prácu a poskytuje mu náhradu mzdy, po novom bude môcť zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi odpracovanie času, za ktorý mu patrila náhrada mzdy.
Čo v prípade ak je zamestnanec v karanténe?
Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie a izolácia. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu a osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného.
Dovolenka
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku z minulého roka, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
V čase mimoriadnej situácie majú zamestnávateľom majú ubudnúť niektoré povinnosti vyplývajúce zo zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Týkajú sa napríklad oboznamovacích povinností v prípade BOZP, ktoré má firma, keď prijme nového zamestnanca, preloženie na iné pracovisko alebo ho preradí na inú prácu.
Nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. Zamestnávateľ je povinný svoju oboznamovaciu povinnosť podľa § 7 ods. 1 a 2 Zákona BOZP splniť ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.
Zmeny sa dotknú aj zákona o sociálnom poistení, podporné obdobie v nezamestnanosti, ktoré by uplynulo počas krízovej situácie, sa predlžuje o jeden mesiac.