Ospravedlnenie neúčasti strany zo závažného dôvodu, akým je napr. hospitalizácia, neznamená automatické odročenie pojednávania.
Ak sa spor medzi stranami vyhrotí až natoľko, že nakoniec skončí na súde, jedna či druhá strana je často pripravená urobiť doslova a do písmena všetko pre to, aby v spore uspela. Pokiaľ ide o férový boj, ktorý neraz býva aj tvrdý, je to samozrejme akceptovateľné. O to menej sú však akceptovateľné situácie, ktoré sa žiaľ nezriedka vyskytujú, a to keď sa súdny spor nevyvíja priaznivo, a strana, ktorá ťahá za kratší koniec začne používať obštrukcie, ktorými sa všemožne snaží rozhodnutie súdu aspoň čo najviac oddialiť.
Jednou z doposiaľ často používaných obštrukcií, ktorá vedie k predlžovaniu konania, bolo ospravedlnenie sa z pojednávania z dôvodu choroby spolu so žiadosťou o jeho odročenie, keďže strana nesúhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti.
Prijatím nového procesného predpisu sa však zákonné predpoklady na odročenie pojednávania zmenili, čo súdy začali reflektovať vo svojej praxi.
Táto, dovolíme si tvrdiť, že pozitívna zmena v rozhodovacej činnosti súdov, bola prednedávnom podrobená prieskumu na Ústavnom súde (I. ÚS 245/2018).
Ústavný súd vyhodnotil ako ústavne konformný postup všeobecných súdov, ktoré s poukazom na aktuálne znenie Civilného sporového poriadku konštatovali, že len samotná existencia vážneho dôvodu na strane sporovej strany na odročenie pojednávania nepostačuje.
Okrem ospravedlnenia sporovej strany z neúčasti na pojednávaní zo závažného dôvodu, musí byť zároveň splnený aj druhý predpoklad, ktorým je, že od strany nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Ak je strana zastúpená advokátom, čo v posudzovanom prípade bola, zákon stanovuje, že od advokáta možno až na pár výnimiek vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, v čoho dôsledku druhý predpoklad naplnený nebol.
Advokát, ako osoba na to povolaná, slúži práve na to, aby v mene svojho klienta kvalifikovane uplatňovala jeho procesné práva. Preto skutočnosť, že strana nie je osobne prítomná na pojednávaní nebráni tomu, aby bol spor prejednaný a rozhodnutý. A tak i taký závažný dôvod, akým je hospitalizácia strany, sám o sebe na odročenie pojednávania nepostačuje.
Rozhodnutie Ústavného súdu potvrdilo novozavedený koncept, v zmysle ktorého sa vo všeobecnosti nevyžaduje, aby bola strana, ktorá je zastúpená, spravidla advokátom, na pojednávaní prítomná. Výnimku z uvedeného predstavuje situácia, ak súd považuje za potrebné stranu vypočuť.