Korporátny závoj odhalený

Veritelia si budú môcť svoje pohľadávky vymáhať priamo od spoločníkov ovládajúcich spoločnosť.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo podnikatelia uskutočňujú svoje obchodné aktivity prostredníctvom kapitálových obchodných spoločností, je prenesenie podnikateľského rizika zo svojej osoby na spoločnosť. Inými slovami povedané, pohľadávky veriteľov spoločnosti sa môžu uspokojovať len z majetku spoločnosti, pričom majetok ich vlastníkov – spoločníkov je pred veriteľmi chránený. Zákonom poskytovaná ochrana spoločníkov dostala prozaické pomenovanie korporátny závoj (z angl. corporate veil).

Posledná novela Obchodného zákonníka však do slovenského právneho poriadku zavádza ustanovenie, ktoré po prvý raz spomínanú ochranu spoločníkov – tzv. corporate veil čiastočne prelamuje.

Nová právna úprava sa netýka všetkých spoločníkov, ale len tých, ktorí sú v postavení tzv. ovládajúcej osoby. Ovládajúcou osobou sa rozumejú tí spoločníci, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú väčšinový podiel na hlasovacích právach v spoločnosti. Spoločnosť, ktorú ovládajúca osoba kontroluje, sa nazýva ovládanou osobou.

V zmysle prijatej novely bude každý spoločník v postavení ovládajúcej osoby, ktorý svojím konaním podstatne prispeje k úpadku spoločnosti, povinný nahradiť veriteľom spoločnosti škodu spôsobenú úpadkom ovládanej osoby. Zákon vychádza z predpokladu, že spoločnosť je v úpadku nielen vtedy, ak má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku, ale aj vtedy, ak pre nedostatok majetku nemožno vyhlásiť, resp. pokračovať v konkurze alebo uskutočniť exekúciu.

Uvedenej zodpovednosti sa ovládajúca osoba môže zbaviť, a to v prípade, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby, čím sa u nás zavádza obdoba tzv. „business judgement rule“, známeho predovšetkým z angloamerického právneho prostredia. Ovládajúcim osobám je tak poskytovaná ochrana pred následkami nesprávnych podnikateľských rozhodnutí, ktoré nemali za cieľ poškodiť spoločnosť alebo jej veriteľov.

Pri určení výšky škody sa vychádza z domnienky, že rozsah škody rovná sa výške neuspokojenej pohľadávky. To však veriteľom nebráni, aby od spoločníkov požadovali škodu v jej skutočnej výške spolu s prípadným ušlým ziskom.

Prijaté ustanovenie tak veriteľom umožňuje domáhať sa svojich pohľadávok i v prípade nesolventnosti ich obchodného partnera zavinenej jeho ovládajúcim spoločníkom.

Diskutované ustanovenie nadobúda účinnosť 1. januára 2018.

 

Zdroj: zákon č. 264/2017 Z. z.

Odoberať Newsletter

Stlačením 'Odoberať' súhlasíte s Podmienkami spracovania osobných údajov.