Slovensko: Za účelom lepšej vymožiteľnosti uplatňovaného nároku môže súd zriadiť záložné právo na majetku dlžníka.
Nosnou úlohou rekodifikácie civilného procesu bolo prispieť k riešeniu jedného z najpálčivejších spoločenských problémov, ktorým bezpochyby je vymožiteľnosť práva.
Neraz sa stane, že počas dlhotrvajúceho súdneho sporu, akých je na Slovensku neúrekom, sa dlžník vzhľadom na nepriaznivý vývoj situácie začne účelovo zbavovať svojho exekúciou postihnuteľného majetku. Na konci dňa má tak veriteľ, aj to napriek rozsudku vydaného v jeho prospech, problém domôcť sa svojej súdom priznanej pohľadávky.
Jedným z nástrojov, ktorý má prispieť k zlepšeniu popisovaného stavu, je úplne nový inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorý do nášho právneho poriadku zavádza Civilný sporový poriadok.
Zabezpečovacie opatrenie nariaďuje súd na návrh. Súd môže zabezpečovacie opatrenie nariadiť nielen pred alebo počas konania, ale v odôvodnených prípadoch dokonca aj po jeho skončení. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy týkajúcej sa predbežného opatrenia, pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, pred začatím konania nemusí súd navrhovateľovi obligatórne uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Týmto sa tak predíde mnohokrát umelo vynúteným súdnym sporom, čo pomôže odľahčiť súdy, a tým pádom skôr poskytnúť žiadanú ochranu.
Podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva v tom, že súd môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná (prisúdená).
Súd sa pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia spolieha predovšetkým na skutočnosti tvrdené navrhovateľom, a preto, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, nastupuje prísna procesná zodpovednosť. V jej rámci navrhovateľ zodpovedá za škodu každému, komu takýmto opatrením škoda vznikla.
Na záver treba podotknúť, že pokiaľ návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nemá zákonné náležitosti, súd navrhovateľa nevyzve na jeho opravu, ale návrh rovno odmietne. Keďže pri zabezpečovacom opatrení je určujúca najmä rýchlosť poskytnutia ochrany, odporúčame v tejto veci osloviť advokáta.