100%-ný úspech neznamená náhradu 100% trov konania

V tomto súdnom spore išlo o konanie, kde sa žalobkyňa domáhala vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam. Medzi stranami nebolo ani tak sporné to, že podiel na nehnuteľnosti má byť prikázaný do vlastníctva žalovanému, ako to, akú sumu má žalovaný za tento podiel zaplatiť žalobkyni. Žalovaný ponúkol žalobkyni pred začatím súdneho konania sumu vyše 34.000 EUR. Túto sumu žalobkyňa neakceptovala a podala žalobu. Žalobkyňa si v súdnom konaní uplatnila nárok na náhradu vo výške 50.000 EUR. Túto náhradu v rámci konania následne znížila na takmer 44.000 EUR. Zároveň si žalovaný uplatnil protiplnenie – náhradu za zhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti vo výške približne 2.500 EUR. O veci rozhodoval okresný súd a následne aj krajský súd ako odvolací súd. Súdy rozhodli tak, že prikázali spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanému a to za náhradu vo výške približne 28.000 EUR. Nakoľko bola žalobkyňa úspešná – súd prikázal spoluvlastnícky podiel do vlastníctva žalovaného a zaviazal žalovaného na náhradu, krajský súd priznal žalobkyni náhradu 100% trov konania. Voči tomuto sa bránil žalovaný až na Ústavnom súde SR, pričom okrem iného uviedol, že sporná nebola otázka spôsobu vysporiadania spoluvlastníctva. Sporným bola výška náhrady a túto on ponúkol žalobkyni vo vyššej výške ako jej bola nakoniec prisúdená súdmi.

Ústavný súd SR dal žalovanému za pravdu – potvrdil, že došlo k porušeniu (i) základného práva na súdnu ochranu a (ii) základného práva vlastniť majetok. Zrušil časť výroku súdu o náhrade trov konania vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Nie je nám známe ako nakoniec rozhodol súd a akú náhradu trov konania priznal žalobkyni. Máme ale za to, že ak by žalovaný nebol pred súdnym konaním ponúkol žalobkyni náhradu vo výške viac ako 34.000 EUR, mala by žalobkyňa nárok na náhradu trov konania vo výške pomeru uplatnených 50.000 EUR, resp. 44.000 EUR, voči súdmi priznaných 28.000 EUR. Nakoľko ale žalovaný ponúkol žalobkyni náhradu vo výške viac ako 34.000 EUR, pričom žalobkyni bolo následne súdmi priznaných „len“ 28.000 EUR máme za to, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nakoľko vysúdila menej ako jej bolo ponúkané. Máme za to, že v takom prípade je vôbec otázne či by napriek úspechu vo veci – prikázaniu spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva žalovanému – mala mať vôbec nárok na náhradu trov konania. Ústavný súd v rozhodnutí dal okrem iného aj návod ako v takomto prípade postupovať, keď uviedol, že všeobecný súd je oprávnený priznať účastníkovi iba účelne vynaložené trovy konania na uplatnenie alebo bránenie práva.